Smrť fyzickej osoby je z hľadiska práva významnou skutočnosťou, ktorá má vplyv a právne dôsledky na osoby okolo poručiteľa- nebohého, ktorých nazývame dedičmi. Poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí okruh dedičov. Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý spĺňa všetky zákonné predpoklady, dedí sa podľa neho. Ak poručiteľ závet nezanechal, dedia dedičia, ktorých určuje zákon.
Dedenie zo zákona, dedičské skupiny
Zákon určuje štyri skupiny dedičov, pričom každá nasledujúca skupina nastupuje až vtedy, ak niet dedičov v prechádzajúcej skupine (dedičia v druhej skupine nastupujú až vtedy, keď niet dedičov v prvej skupine, atď.).
1) V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, a to každý z nich rovným dielom. Najskôr sa však musí vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a až to, čo je určené ako majetok poručiteľa, je následne predmetom dedenia. Taktiež je potrebné upozorniť na to, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými, a preto dedia všetky tieto deti. Ak v prvej skupine nededí niektoré dieťa poručiteľa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, t.j. poručiteľovi vnuci.
2) V druhej dedičskej skupine dedia manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Spolužijúcimi osobami sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia dedia rovnakým dielom, avšak manžel dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.
3) V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Pri súrodencoch pritom nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. Ak v tretej skupine nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, t.j. poručiteľovi synovci a netere.
4) Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (t.j. jeho starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.
Vydedenie, neopomenuteľní dedičia
Vydedenie je osobným úkonom poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu odobrať svojmu potomkovi právo dediť, ktoré by mu inak zo zákona patrilo. Poručiteľ môže vydediť len svojich potomkov, tzv. neopomenuteľných dedičov. Voči iným osobám vydedenie neprichádza do úvahy, pretože tie poručiteľ môže z dedenia vylúčiť tým, že na nich nebude pamätať v závete, ktorý zriadil. Poručiteľ však môže potomkov vydediť len z presne vymedzených zákonných dôvodov, ktorými sú:
a) ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) ak potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) ak potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život.
V prípade, ak chce poručiteľ potomkov vydediť, musí o tom spísať listinu o vydedení. Listina musí obsahovať presne špecifikovaný dôvod vydedenia a presnú identifikáciu potomka, ktorého chce poručiteľ vydediť. Listina o vydedení môže byť ako samostatná listina, alebo môže byť aj súčasťou závetu. Poručiteľ môže účinky vydedenia vztiahnuť aj na potomkov vydedeného dediča, pričom voči nim už nemusí platiť niektorý z dôvodov vydedenia. Aby sa však účinky vydedenia vzťahovali aj na potomkov vydedeného dediča, musí to poručiteľ výslovne uviesť v listine o vydedení.
Nakoľko potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia, poručiteľ na nich nesmie zabudnúť v závete, okrem prípadu, že ich z vyššie uvedených dôvodov vydedí. Zákon ustanovuje, že v závete musí poručiteľ svojim maloletým potomkom odkázať aspoň toľko, koľko je ich dedičský podiel pri dedení zo zákona a plnoletým potomkom aspoň jednu polovicu ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný.
Odmietnutie dedičstva
Zákon dáva dedičovi možnosť rozhodnutia, či dedičstvo po poručiteľovi prijme alebo nie. Dedič tak môže dedičstvo odmietnuť, pričom odmietnutie dedičstva musí uskutočniť buď ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Dedič však môže dedičstvo výslovným vyhlásením odmietnuť len v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o práve odmietnuť dedičstvo a o jeho následkoch dozvedel.
Dedič musí dedičstvo odmietnuť bez akýchkoľvek výhrad alebo podmienok a môže ho odmietnuť až po smrti poručiteľa, za života poručiteľa to nie je možné. Odmietnuť dedičstvo môže tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu. Je potrebné upozorniť na to, že odmietnutie dedičstva sa musí týkať celého dedičstva, dedič nemôže odmietnuť len časť dedičstva, príp. odmietnuť len dedičstvo zo závetu a dedičstvo zo zákona si ponechať.
Ak dedič platne odmietne dedičstvo, nastáva situácia, ako keby tento dedič v čase smrti poručiteľa neexistoval. Tým na jeho miesto nastupujú ďalší dedičia, ktorí by inak nededili, príp. uvoľnený podiel zdedia ostatní dedičia tej istej dedičskej skupiny.
Ako Vám môže pomôcť advokát?
Naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby v oblasti občianskeho práva. Naše právne zastúpenie v rámci dedičského práva zahŕňa najmä nasledovné služby:
- právne poradenstvo vo všetkých otázkach súvisiacich s dedičským právom,
- právne zastupovanie v dedičskom konaní,
- vypracovanie právnych analýz týkajúcich sa dedičského práva.